Mba’asykuéra ombogue mboyve 3.000 millones térã hetave mba’asy rupi, ko yvyramáta oipytyvõ oñemopu’ã haĝua peteĩ América industrializada. Ikatu hag̃uáicha ñamoĩjey pe gloria okañýva hikuái, ikatu tekotevẽ ña’abraza ha ñamyatyrõ pe naturaleza.
Amo 1989-pe, Herbert Darling ohupyty peteĩ ñehenói: Peteĩ cazador omombe’u chupe ojuhu hague peteĩ castaña yvate americana Darling propiedad-pe, Zor Valle-pe, Nueva York kuarahyreike gotyo. Darling oikuaa umi castaña ha’eha peteĩ jey peteĩ yvyramáta iñimportantevéva upe tendápe. Avei oikuaa peteĩ hongo oporojukáva haimete ombogueha pe espésie mas de un síglo y medio. Ohendúvo pe cazador marandu ohecha hague peteĩ castaña oikovéva, pe castaña tronco ipuku dos pies ha og̃uahẽ peteĩ edificio cinco piso-pe, oduda. “Ndaipóri seguro arovia oikuaaha mba'épa ha'e”, he'i Darling.
Darling ojuhúvo pe yvyramáta, ha’ete ku omañáva peteĩ figura mítica rehe. Ha’e he’i: “Iporãiterei ha perfecto ojejapo haĝua peteĩ especímen-tuichaiterei mba’e”. Ha katu Darling ohecha avei pe yvyramáta omanomaha. Oñepyrũ guive ary 1900, ojejapi hese upe mba'asy, oje'e omanóha 3.000 millones térã hetave ko'ãichagua mba'asýgui. Kóva ha’e peteĩha mba’asy yvypóragui oúva ha ohundíva tenonderãite yvyramáta tembiasakue ko’ag̃aguápe. Darling oimo’ã, ndaikatúiramo osalva upe yvyramáta, por lo menos osalváta isemílla. Peteĩnte problema: pe yvyramáta ndojapói mba’eve ndaipórigui ambue castaña yvyramáta hi’aguĩva ikatúva opoliniza chupe.
Darling ha’e peteĩ ingeniero oiporúva umi método ingeniero rehegua osoluciona haĝua umi problema. Pe junio oúvape, isarambi jave yvoty hovy hũva pe yvyramáta dosel verde ári, Darling omyenyhẽ munición de disparo polvo de disparo reheve, ojeipe’áva ambue castaña yvoty kuimba’égui ha’e oaprendeva’ekuégui, ha oho norte gotyo. Oñeikotevẽ peteĩ óra ha mbyte. Odispara pe yvyramáta helicóptero alquilado-gui. (Haʼe omotenonde peteĩ emprésa de konstruksión osẽ porãva ha ikatúva opermiti extravagancia.) Ko ñehaʼã ndoikói. Pe áño oúvape, Darling oñeha’ã jey. Ko vuéltape, haʼe ha itaʼýra ogueraha pe andamio umi castaña oĩvape pe sérro ruʼãme ha ojapo peteĩ platafórma ijyvatéva 80 métro mas de dos semánape. Che querida ojupi pe dosel ári ha oikytĩ umi yvoty umi yvoty ojoguáva gusano-pe ambue castaño ári.
Upe caída-pe, Darling yvyramáta rakã ojapo rebaba ojejaho’íva ñuatĩ hovy reheve. Koʼã ñuatĩ ningo ijyvykuʼi ha haimbe ha ikatu jajavy haʼeha cactus. Pe cosecha ndaha’éi yvate, oĩ 100 nueces rupi, ha katu Darling oñotỹkuri michĩmi ha o’afina esperanza. Avei ha’e ha peteĩ iñamígo oñecontacta Charles Maynard ha William Powell ndive, mokõi genético yvyramáta rehegua Universidad Estatal de Nueva York Escuela de Ciencias Ambientales y Forestal, Siracusa-pe (Chuck ha Bill omano). Nda’aréi omoñepyrũ hikuái upépe peteĩ proyecto de investigación castaña rehegua imbovy presupuesto-pe. Darling ome’ẽ chupekuéra castaña ha oporandu umi científico-pe ikatúpa oipuru ogueru jey haĝua. Darling he’i: “Kóva ha’ete peteĩ mba’e tuichaitereíva”. “Estados Unidos kuarahyresẽ gotyo tuichakue.” Péro unos kuánto áño haguépe omano pe yvyramáta imbaʼéva.
Umi Europa-ygua oñepyrũ guive oñemohenda Yvateamérikape, pe tembiasakue oñe'ẽva ka'aguy continente-pe tuichaháicha ha'e peteĩ pérdida. Ha katu, Darling propuesta ko’áĝa heta ohecha ha’eha peteĩva umi oportunidad oprometevéva oñepyrũ haĝua orrevisa pe tembiasakue – ko arýpe oñepyrũvo, Templeton World Charity Foundation omoĩ Maynard ha Powell-pegua The proyecto ome’ẽkuri hetave hembiasápe, ha ko ñeha’ã ikatukuri odesmantela peteĩ operación michĩvape ohóva hetave 3 millones de dólares-gui. Ha’e pe jopói peteĩnte tuichavéva oñeme’ẽva’ekue universidad-pe. Investigación genético-kuéra oobliga umi ambientalista-pe ombohovái haguã perspectiva de manera pyahu ha sapy'ánte incómoda, omyatyrõvo mundo natural nde'iséi katuete ojevy haguã peteî Jardín de Edén intacto-pe. Upéva rangue, ikatu he’ise ña’abraza pe rol ja’asumíva: pe ingeniero opa mba’e rehegua incluyendo naturaleza.
Castaño rogue ipuku ha ijyva, ha ojogua mokõi sierra hovy michĩva oñembojoajúva tapykue gotyo pe hogue vena central rehe. Peteĩ hu’ãme, mokõi hogue ojoaju peteĩ hapo rehe. Ambue púntape ojapo hikuái peteĩ punta haimbe asýva, ojedobla jepi lado gotyo. Ko forma oñeha’arõ’ỹva oikytĩ umi duna verde ha yvyku’i kirirĩháme ka’aguýpe, ha pe reverio increíble umi excursionista-kuéra omopu’ã tapichakuéra atención, omomandu’ávo chupekuéra ijeho ka’aguýpe yma oguerekóva heta yvyramáta ipu’akapáva.
Literatura ha mandu’a rupive añoite ikatu ñantende porã ko’ã yvyramáta. Lucille Griffin, directora ejecutiva Fundación Americana Colaborador Castaña-gua, ohai peteĩ jey upépe rehecháta castaña ricoiterei ha primavera-pe, umi yvoty cremoso ha lineal yvyramáta ári “ha’ete Las olas espumas ojerokyva’ekue pe cerro rembe’ýgui”, ogueraháva abuelo mandu’akuérape. Otoño-pe, pe yvyramáta ojepovyvy jeýta, ko’áĝa umi rebaba espinosa reheve ojaho’íva pe dulzura. “Umi castaña hi’aju vove, amombyta media cucha ro’y jave”, ohai peteĩ Thoreau kyre’ỹ “Walden”-pe. “Upe temporada-pe, chembovy’aiterei ojere pe ka’aguy castaño opa’ỹva Lincoln-pe upe jave”.
Umi castaña ningo ojeroviaiterei. Ndojoguái umi roble oityva bellota mbovymi áño rirente, umi castaña oproduci hetaiterei nueces ñemitỹ káda caída. Castaño ndahasýi avei ojedigesti hagua: ikatu ojepe’a ha oje’u peteĩ ikyrỹiva. (Eñeha’ã eipuru bellota oguerekóva tanino-térã ani rejapo.) Maymáva ho’u castaña: ciervo, ardilla, oso, guyra, yvypóra. Umi chokokue oheja ikure ha ikyra ka’aguýpe. Navidad aja, umi tren henyhẽva castaña-gui ojeroky umi montaña-gui pe távape. Heẽ, añetehápe ojehapy chupekuéra tatarendy. “Oje’e oĩha área-pe, umi chokokue ohupyty hetave ingreso ovendévo castaña opa ambue producto agrícola-gui”, he’i William L. Bray, primer decano mbo’ehao omba’apo haguépe Maynard ha Powell upe rire. Ojehai ary 1915. Ha'e tavaygua yvyra, hetave okakuaáva ka'aguýpe.
Avei omeʼẽ hetave mbaʼe ndahaʼéi tembiʼúnte. Umi castaño ikatu ojupi 120 pie peve, ha umi 50 pie tenondegua ndojeperturbái hakã térã nudo. Péva ha’e pe sueño umi maderero-kuéra. Jepémo ndaha’éi pe yvyra iporãvéva ni imbaretevéva, okakuaa pya’eterei, ko’ýte heñói jeývo oñekytĩ rire ha noñembyai. Pe durabilidad umi lazo ferroviario ha poste telefónico ohasávo estética, Castaño oipytyvõ omopu’ã haĝua peteĩ América industrializada. Miles de granero, cabaña ha tupão ojejapóva castaña-gui oñemoĩ gueteri; peteĩ haihára áño 1915-pe oestima upéva haʼeha pe yvyramáta oñekytĩvéva Estados Unídospe.
Hetave kuarahyresẽ gotyo-umi yvyramáta oñemohenda Misisipi guive Maine peve, ha Atlántico rembe'y guive ysyry Misisipi peve-castaño ha'e avei peteĩva umíva apytégui. Péro umi Apalache-pe, haʼe vaʼekue peteĩ yvyramáta tuicháva. Mil millones de castaña oiko ko'ã montaña-pe.
Oĩ porã Fusarium wilt ojekuaa ypy Nueva York-pe, ha’éva okẽ heta norteamericano-pe. Ary 1904-pe ojejuhu peteĩ infección iñextraño peteĩ castaña rogue rehe, oĩva Bronx Zoológico-pe. Umi investigadór pyaʼe voi ohechakuaa pe hongo omoheñóiva mbaʼasy bacteriana (upéi oñembohérava Cryphonectria parasitica) og̃uahẽ hague umi yvyramáta japonés ojeguerúvare áño 1876 guive.
Upe riremínte umi hénte oĩva heta estado-pe omombeʼu omanómaha umi yvyramáta. Ary 1906-pe, William A. Murrill, micólogo Jardín Botánico Nueva York-pegua, oguenohẽ peteĩha artículo científico oñe’ẽva ko mba’asýre. Muriel ohechauka ko hongo ojapoha peteî infección ampolla hovy-marrón castaña pire rehe, amo ipahápe omopotî tronco jerére. Umi nutriente ha y ndaikatuvéima jave osyry yvate ha yvýre umi mbaʼyru pire oĩvape pe ipire guýpe, omanóta opa mbaʼe oĩva pe anillo de muerte ári.
Oĩ tapicha ndaikatúiva oñeimagina-térã ndoipotáiva ambuekuéra oñeimagina-peteĩ yvyramáta okañýva ka’aguýgui. Áño 1911-pe, Sober Paragon Chestnut Farm, peteĩ empresa jardín de infantes Pensilvania-pegua, oguerovia pe mbaʼasy “ndahaʼéi peteĩ kyhyje añónte”. Oikove pukukue periodista irresponsable-kuéra. Ko granja oñemboty ary 1913. Ojapóma mokõi arýma, Pensilvania ohenói comité enfermedad castaño, oautorisáva ogasta haguã US$ 275.000 (tuichaiterei pirapire upe jave), ha oikuaauka paquete de poderes oipyhýva medida ombohovái haguã ko mba'asy, oimehápe derecho ohundívo yvyramáta propiedad privada-pe. Umi patólogo he’i ojeipe’a haĝua opaite castaña yvyramáta oĩva mbovymi kilómetro pe infección principal renondégui, ikatu haĝuáicha ojejapo peteĩ efecto prevención tatarendy rehegua. Péro ojekuaa ko hongo ikatuha osaltá umi yvyramáta noñeinfectáivape, ha umi espora orekóvape oinfecta yvytu, guyra, insecto ha umi hénte. Pe plan ojeheja rei.
Áño 1940-pe g̃uarã haimete ndaipóri castaña tuicháva oñeinfectáva. Ko'ã árape, oñemboguepaite pe valor orekóva miles de millones de dólares. Pe fusarium marchita ndaikatúigui oikove yvýpe, castaña rapo osegi heñói, ha mas de 400 millones umívagui opyta gueteri ka’aguýpe. Ha katu Fusarium wilt ojuhu peteî embalse roble yvyramáta oikohápe tuicha perjuicio ojapo'ÿre huésped-pe. Upégui pya’e ojeipyso castaña ra’ỹi pyahúpe ha ombota jey yvýpe, jepivegua are og̃uahẽ mboyve ipotyha.
Pe industria yvyra rehegua ojuhu alternativa: roble, pino, nogal ha ceniza. Curtido, ambue industria tuichavéva oñemopyendáva castaña yvyramáta rehe, oñemoambue umi agente sintético bronceado-pe. Heta chokokue mboriahúpe guarã, ndaipóri mba'eve oñemoambue haguã: ndaipóri ambue yvyramáta nativo ome'êva chokokue ha mymbakuérape calorías ha proteína gratuita, ojerovia ha abundante. Ikatu ja’e pe castaño rykue omohu’ãha peteĩ práctica común agricultura autosuficiente Apalaches-pe, omboligávo umi tapicha upe tendáre oreko haĝua peteĩ elección ojehechakuaáva: oike peteĩ mina de carbón-pe térã oñemomombyrývo. Peteĩ istoriadór Donald Davis ohai áño 2005-pe: “Omanógui umi castaña, ko múndo kompletoite omanóma, ha upéicha oñemboyke umi kostúmbre ojeikove hag̃ua umi montaña Apalache-pe mas de cuatro sígloma”.
Powell okakuaa mombyry umi Apalache ha castaña-gui. Itúva oservi Fuerza Aérea-pe ha ova ifamilia-pe: Indiana, Florida, Alemania ha Maryland rembe’y kuarahyresẽ gotyo. Jepe ohasa peteĩ carrera Nueva York-pe, idiscursokuéra omantene pe franqueza Medio Oeste-pegua ha pe sesgo sutil ha katu ojehechakuaáva Sur-pegua. Ijepokuaa simple ha estilo de sastrería simple oñekomplementa ojuehe, orekóva vaquero orekóva rotación camisa cuadros ha’etévaicha opa’ỹva. Pe interjección oguerohorýva ha’e “guau”.
Powell oreko plan oiko haguã veterinario ramo peteî mbo'ehára genética opromete peve ichupe esperanza agricultura pyahu, verdevéva oñemopyendáva planta genéticamente modificada ikatúva oproduci capacidad propia insecto ha prevención mba'asy. “Apensa, guau, naiporãi rejapo ka’avo ikatúva oñeñangareko umi plaga-gui, ha natekotevẽi rembopupu hese mba’eveichagua plaguicida?”. he’i Powell. “Añetehápe, ko múndo rembyre ndosegíri pe idéa peteĩchagua”.
Powell og̃uahẽvo Utah State University escuela de posgrado-pe 1983-pe, noimportái chupe. Péro ojehu oike peteĩ biólogo laboratóriope, ha ombaʼapo hína kuri peteĩ vírus ikatúva omokangy pe hongo blight. Umi ñeha’ã ojapóva hikuái oipuru ko virus ndohói particularmente: noñemosarambíri yvyramátagui ambuépe ijehegui, upévare ojepersonalizava’erã decenas de tipos individuales de hongos-pe ĝuarã. Jepémo upéicha, Powell-pe ogustaiterei pe tembiasakue peteĩ yvyramáta tuicháva ho’áva ha ome’ẽ peteĩ solución científica ojehu haĝua umi error trágico yvypóra ojapova’ekue. He'i: “Ojeguata vai haguére ore mba'erepy omýiva mundo jerére, accidentalmente roimporta patógeno”. "Apensa: Guau, kóva interesante.Oî oportunidad ojegueru jey haguã".
Powell ndaha'éi peteîha intento omboykévo pérdida. Ojehechakuaa rire umi castaña norteamericana oîha condenada ofalla haguã, USDA oñeha'ã oñotÿ castaña china, primo oresistentevéva marchita-pe, oikuaa haguã ikatúpa ko especie omyengovia castaña estadounidense. Ha katu umi castaña okakuaave okápe, ha ojoguave yvyramáta hi'ávape umi yvyramáta hi'ávagui. Oñeenano chupekuéra ka’aguýpe umi roble ha ambue gigante norteamericano. Ojejoko okakuaa haguã, térã omanónte. Umi sientífiko oñehaʼã avei omongakuaa oñondive umi castaña Estados Unidos ha China-gua, ohaʼarõvo ojapo peteĩ yvyramáta orekóva umi mbaʼe porã orekóva mokõivéva. Pe goviérno ñehaʼã ndoikói ha ojeheja rei.
Powell omohu’ã omba’apo Universidad Estatal de Nueva York Escuela de Ciencias Ambientales y Forestal-pe, upépe oikuaa Chuck Maynard-pe, genético oñotỹva yvyramáta laboratorio-pe. Ojapo unos kuánto áñonte, umi sientífiko ojapo pe primer tejido planta oñemoambuéva genéticamente, omoĩve peteĩ géno omeʼẽva resistencia antibiótica pe tabaco-pe ojehechauka hag̃ua técnicamente, ojepuru rangue mbaʼeveichagua komersiasiónpe. Maynard (Maynard) oñepyrũ oñemboja tecnología pyahúpe, oheka aja tecnología útil ojoajúva hese. Upe jave, Darling oguereko kuri michĩmi semilla ha peteĩ desafío: omyatyrõ umi castaña americana.
Miles de años de prácticas tradicionales de cría de plantas, umi chokokue (ha umi científico nda’aréi oúva) ombohasa variedad orekóva rasgo ojeipotáva. Upéi, umi genes oñembojehe’a naturalmente oñondive, ha umi tapicha oiporavo mezcla prometedora calidad yvatevévape ĝuarã-tuichavéva, he’ẽvéva yva térã mba’asýpe resistencia. Jepive, heta henerasión ojejapo hag̃ua peteĩ prodúkto. Ko proceso mbegue ha oñembotavy’imi. Darling oñeporandu ko método oproducítapa peteĩ yvyramáta iporãva pe naturaleza ka’aguy orekóvaicha. Haʼe heʼi chéve: “Che apensa ikatuha jajapo porãve”.
Ingeniería genética he'ise tuichaveha control: jepémo peteĩ gen específico ou peteĩ especie ndojoajúivagui, ikatu ojeporavo peteĩ propósito específico-pe g̃uarã ha oñemoinge ambue organismo genoma-pe. (Umi organismo orekóva genes diferentes especies-gui “oñemoambue genéticamente”. Nda’aréi, umi científico omoheñói técnica oeditávo directamente genoma organismo objetivo-gui.) Ko tecnología opromete precisión ha pya’e ndojehecháiva gueteri. Powell oguerovia péva ha’ete okonvenietereíva umi castaña estadounidense-pe ĝuarã, ha’e ohenóiva “yvyramáta haimete perfecto”-imbarete, ijyvate ha rico fuente de alimento-pe, oikotevẽva peteĩ corrección específicaiterei añónte: resistencia a la blight bacteriana.
Che queridos aime de acuerdo. Haʼe heʼi: “Oĩ vaʼerã ingenierokuéra ore negósiope”. “Construcción guive construcción peve kóva ha’e peteĩ especie de automatización añónte”.
Powell ha Maynard oestima ikatuha ohasa diez áño ojejuhu hag̃ua umi gene omeʼẽva resistencia, ojejapo hag̃ua tecnología oñembojoapy hag̃ua pe genoma castaña rehegua ha upéi oñemongakuaa hag̃ua. “Roadivinínte hína”, he’i Powell. "Avave ndorekói mba'eveichagua genes ome'êva resistencia hongo. Añetehápe roñepyrû peteî espacio en blanco-gui".
Darling oheka pytyvõ Fundación Americana de Castaña-gui, organización sin fines de lucro oñemopyendáva década 1980 ñepyrûme. Itendota he'i chupe básicamente okañy hague. Oñekompromete hikuái hibridación rehe ha opyta vigilante ingeniería genética rehe, péva omoheñói oposición umi ambientalista-kuéragui. Upévare, Darling omoheñói iorganización sin fines de lucro ofinancia haguã tembiapo ingeniería genética-pe. Powell he'i organización ohai hague peteîha cheque Maynard ha Powell-pe 30.000 dólares rehe. (Ary 1990-pe, pe organización nacional orreforma ha oasepta pe grupo secesionista Darling-pegua ha’eha peteĩha rama estatal, ha katu oĩ gueteri miembro escéptico térã hostil completamente ingeniería genética-pe).
Maynard ha Powell omba’apo hína. Haimete pya’e, pe horario oestimáva hikuái ohechauka ndaha’eiha añetegua. Peteĩha mba’e ojokóva ha’e ojekuaa mba’éichapa oñeñotỹ castaña laboratorio-pe. Maynard oñeha’ã ombojehe’a castaña rogue ha hormona de crecimiento peteĩ plato de petri plástico redondo ndaha’éiva profundo-pe, peteĩ método ojeporúva oñeñotỹ haĝua álamo. Ojekuaa péva ndaha'eiha añeteguáva. Umi yvyramáta pyahu ndodesarrollamo’ãi hapo ha hapo umi célula especializada-gui. Maynard he’i: “Che ha’e pe líder mundial ojukávo castaño”. Peteĩ investigador Universidad de Georgia-pegua, Scott Merkle (Scott Merkle) ipahápe ombo’e Maynard-pe mba’éichapa oho polinización-gui umi castaña Planta oúvape umi embrión-pe etapa de desarrollo-pe.
Ojejuhu avei ijetuʼuha ojejuhu hag̃ua pe géno oĩ porãva-Powell rembiapokue. Ohasáma heta arýma oinvestigávo peteî compuesto antibacteriano oñemopyendáva umi genes de sapo, pero ome'ê compuesto ojepy'apýgui ikatu haguã público ndoaceptái yvyramáta orekóva sapo. Avei oheka peteĩ géno ombotovéva pe mbaʼasy bacteriana umi castaña-pe, péro ohechakuaa oñeñangareko hag̃ua pe yvyramátare ojejapoha heta géno (ohechakuaa hikuái seis jepe). Upéi, 1997-pe, peteĩ ikolega ou jey peteĩ reunión científica-gui ha omoĩ peteĩ lista peteĩ resumen ha presentación. Powell ohechakuaa peteî título hérava “Expresión de oxalato oxidasa umi planta transgénica ome'ëva resistencia oxalato ha hongo oproducíva oxalato”. Pe investigación virus rehegua rupive, Powell oikuaa umi hongo marchita osẽha ácido oxálico ojuka haĝua castaña pire ha ndahasýi ojedigesti haĝua. Powell ohechakuaa pe castaña ikatúramo ojapo ijeheguiete oxalato oxidasa (peteĩ proteína espesiál ikatúva omonguʼe oxalato), upéicharõ ikatuha oñedefende. Ha’e he’i: “Upéva ha’ekuri che momento Eureka”.
Ojekuaa heta ka'avo oguerekoha peteĩ gen ikatúva ojapo oxalato oxidasa. Pe investigadór omeʼẽvagui pe diskúrso, Powell ohupyty peteĩ variánte de trigo. Estudiante de posgrado Linda Polin McGuigan omoporãve tecnología “arma génica” omoñepyrü haguã genes embrión castaña-pe, oha'ãrõvo ikatúha oñemoinge ADN embrión-pe. Pe géno opyta sapyʼami pe embriónpe, péro upéi okañy. Pe ekípo de investigadór oheja ko método ha okambia peteĩ bacteria-pe ymaite guive ojapo vaʼekue peteĩ método oikytĩ hag̃ua umi ótro organismo ADN ha oike hag̃ua umi géno. Naturaleza-pe, umi microorganismo omoĩ umi genes omboligáva pe huésped-pe ojapo haĝua tembi’u bacteriano. Umi genético oinvadi ko bacteria ikatu hag̃uáicha omoinge oimeraẽ géno oipotáva pe sientífiko. McGuigan ohupyty pe capacidad omoĩ haĝua confiablemente umi genes de trigo ha proteína marcadora umi embrión castaña rehegua. Ojeirradia jave pe proteína microscopio rupive, pe proteína osẽta peteĩ luz verde, ohechaukáva oñeinserta porã hague. (Pe ekípo pya’e ndoipuruvéima umi proteína marcadora —avave ndoipotái peteĩ yvyramáta ikatúva omimbi.) Maynard ohenói pe método “pe mba’e iporãvéva ko mundo-pe”.
Ohasávo tiempo, Maynard ha Powell omopu'ã línea de montaje castaña, ko'ágã ojeipysóva heta piso peteî magnífico edificio de investigación forestal de ladrillo y mortero década de 1960, avei instalación pyahu brillante “Acelerador Biotecnológico” fuera de campus. Pe proceso oiporavo raẽ umi embrión heñóiva célula genéticamente idéntica-gui (la mayoría umi embrión ojejapóva laboratorio-pe ndojapói péva, upévare ndovaléi ojejapo clones) ha oñemoinge umi genes trigo rehegua. Umi célula embrionaria, agar-icha, ha'e peteĩ mba'e ojoguáva pudín-pe ojeipe'áva alga-gui. Ikatu hag̃uáicha pe embrión ojapo peteĩ yvyramáta, umi investigadór omoĩve pe hormona okakuaa hag̃ua. Hetaiterei mba’yru plástico orekóva forma de cubo orekóva castaña michĩmi hapo’ỹva ikatu oñemohenda peteĩ estante-pe peteĩ lámpara fluorescente ipoderósova guýpe. Ipahápe, umi sientífiko omoĩ pe hormona de raíz, oñotỹ umi yvyramáta iñepyrũrã umi olla henyhẽvape yvygui ha omoĩ peteĩ kámara de crecimiento oñekontrolávape temperatura. Ndaipóri sorpresa, umi yvyramáta oîva laboratorio-pe oî vai okaháre. Upévare umi investigadór ombojoaju chupekuéra umi yvyramáta kaʼaguy ndive ikatu hag̃uáicha ojapo umi especímen hatãvéva péro irresistente gueteri ojejapo hag̃ua pruéva de campo.
Ojapo mokõi verano, Hannah Pilkey, peteĩ estudiante de posgrado laboratorio Powell-pe, ohechauka chéve mba’éichapa ajapova’erã kóva. Ha’e oñotỹ pe hongo omoheñóiva mba’asy bacteriana peteĩ plato de petri plástico michĩvape. Ko forma oñembotývape, pe patógeno naranja pálido ojehecha benigno ha haimete iporã. Hasy ñaimoʼã hag̃ua haʼeha pe káusa omano ha oñehundi heta héntepe.
Pe jirafa oĩva yvýpe oñesũ yvýpe, omarká pe párte orekóva cinco milímetro peteĩ plánta michĩvagui, ojapo mbohapy incisión precisa peteĩ bisturípe ha oñakãity pe herida ári. Osella chupekuéra peteĩ pelíkula plástica pehẽngue reheve. Haʼe heʼi: “Haʼete voi peteĩ banda de ayuda”. Kóva ha’égui peteĩ yvyramáta “control” no resistente, oha’arõ pe infección naranja ojeipyso pya’e pe inoculación tenda guive ha amo ipahápe ojere umi hapo michĩva rehe. Haʼe ohechauka chéve unos kuánto yvyramáta orekóva umi géno de trígo haʼe otrata vaʼekue yma. Pe mba’asy ojejoko pe incisión-pe, ha’eháicha umi juru naranja ipire hũva hi’aguĩva juru michĩvagui.
Ary 2013-pe, Maynard ha Powell oikuaauka osẽ porãha Investigación Transgénica-pe: 109 ary ojejuhu rire pe mba’asy castaña americana, omoheñói hikuái peteĩ Yvyramáta ha’etévaicha ojedefendéva ijehegui, jepe ojeataka chupekuéra tuicha dosis hongo marchitado. Omomba'eguasúvo peteîha ha ipy'aporãvéva donante, oinverti 250.000 dólares rupi, ha investigador-kuéra ombohéra yvyramáta hérape. Pévape oñembohéra Darling 58.
Ko aty anual Capítulo Nueva York-gua Fundación Americana Castaña-gua oñemotenonde peteî hotel modesto New Paltz okaháre peteî sábado oky jave octubre 2018. Haimete 50 tapicha oñembyaty. Ko aty ha’e kuri en parte peteĩ reunión científica ha en parte peteĩ reunión intercambio castaña rehegua. Peteĩ sala de reuniones michĩva rapykuéri, umi miembro ointercambia umi vosa Ziploc henyhẽva nueces-gui. Ko aty ha’e primera vez 28 áño aja Darling térã Maynard ndohói hague. Umi provléma de salud omomombyrýkuri mokõivévape. “Aretereíma rojapo péva, ha haimete káda áño rokirirĩ umi omanóvape ĝuarã”, he’i chéve Allen Nichols, presidente del club. Upéicharõ jepe, pe estado de ánimo oĩ gueteri optimista: pe yvyramáta oñemoambuéva genéticamente ohasa heta áño de prueba de seguridad ha eficacia arduosa.
Umi miembro capítulo-gua ome’ẽ peteĩ introducción detallada condición orekóva káda castaña tuicháva oikóva Estado de Nueva York-pe. Pilkey ha ambue temimbo’e posgrado-gua oikuaauka mba’éichapa oñembyaty ha oñeñongatu polen, mba’éichapa oñeñotỹ castaña tesape óga ryepýpe, ha mba’éichapa omyenyhẽ yvy infección blight-gui ombopuku haguã yvyramáta rekove. Umi tapicha orekóva anacardo pecho, heta ijapytepekuéra opolinisa ha oñotỹ yvyramáta imba'éva, oporandu mitãrusu científico-kuérape.
Bowell oñemoĩ yvýpe, omonde pe ha’etévaicha peteĩ uniforme extraoficial ko capítulo-pe ĝuarã: peteĩ kamisa cuello-pe oñemboguapýva vaquero-pe. Ipersecución de mente único-peteî carrera treinta ary oñemotenondéva Herb Darling meta jerére ohupyty jey haguã castaña- ndahetái umi científico académico apytépe, hetave jey omotenondéva investigación peteî ciclo de financiamiento cinco años, ha upéi Umi resultado prometedor oñeme'ê ambue tapichápe comercialización-pe guarã. Don Leopold, che kompañero ombaʼapóva Powell Departamento de Ciencias Ambientales y Forestal-pe, heʼi chéve: “Haʼe ningo oñatende porãiterei ha okorrehi”. "Omoî umi cortina. Ndojedistraéi hetaiterei ambue mba'égui. Ipahápe investigación oñemotenonde, umi administrador Universidad Estatal de Nueva York (SUNY) oñecontacta hendive ha ojerure patente ijyvyramáta ikatu haguã universidad oñebeneficia chugui, pero Powell ombotove. He'i umi yvyramáta modificado genéticamente ojogua castaña primitiva ha oservi gente-pe. Powell gente oime ko kotýpe.
Péro haʼe oadverti chupekuéra: Osupera rire la majoría umi obstáculo técnico, umi yvyramáta oñemoambuéva genéticamente ikatu koʼág̃a ombohovái pe desafío tuichavéva: pe goviérno Estados Unidos-pegua. Ojapóma mbovy arapokõindy, Powell opresenta peteî expediente haimete 3.000 página Departamento de Agricultura Estados Unidos-gua Servicio de Inspección de Salud Animal y Vegetal, orekóva responsabilidad omonéîvo planta modificada genéticamente. Péicha oñepyrû proceso de aprobación organismo: ohesa'ÿijo solicitud, ojerúre comentario público, oproduci declaración de impacto ambiental, ojerúre jey comentario público ha odecidi. Ko tembiapo ikatu ohasa heta áño. Ndaipóriramo desisión, ikatu ojejoko pe projékto. (Ne'írã gueteri ojeipe'a primer periodo de comentario público).
Umi investigador oplantea opresentávo ambue petición Administración de Alimentos y Medicamentos-pe ikatu haguã ohecha seguridad alimentaria umi nueces modificadas genéticamente, ha Agencia de Protección Ambiental ohesa'ÿijóta impacto ambiental orekóva ko yvyramáta Ley Federal de Plaguicidas, ojejeruréva opavave planta modificada genéticamente de... biológico rehegua. “¡Kóva ikomplikadove pe ciencia-gui!” he’i peteĩ tapicha oĩva audiencia-pe.
"Heẽ." Powell omoneĩ upéva. "Pe ciencia ningo iñinteresánte. Ha'e frustrante". (Upe rire he’i chéve: “Supervisión mbohapy organismo iñambuéva ha’e peteĩ sobrekillo. Añetehápe ojuka innovación protección ambiental-pe.”)
Ohechauka hag̃ua pe yvyramáta orekóva hikuái iseguroha, pe ekípo Powell ojapovaʼekue ojapo opaichagua pruéva. Omongaru hikuái oxalato oxidasa umi ryguasu polen-pe. Omedi hikuái okakuaaha umi hongo ideprovéchova yvype. Oheja hikuái hogue ýpe ha oinvestiga influencia orekóva t. Ndojehechái efecto adverso ni peteî estudio-pe-añetehápe, añetehápe, rendimiento dieta genéticamente modificada iporãve umi hogue oîva yvyramáta noñemoambuéivagui. Umi científico omondo umi nueces Laboratorio Nacional Oak Ridge ha ambue laboratorio Tennessee-pe oñeanalisávo, ha ndojuhúi diferencia umi nueces omoheñóiva yvyramáta noñemoambuéiva.
Ko'ãichagua resultado ikatu oasegura umi regulador-kuérape. Haimete katuete ndoapaciguái hikuái umi activista ombotovéva umi OMG. John Dougherty, científico jubilado Monsanto-gua, ome'ë servicio de consultoría Powell-pe gratis. Ohenói ko'ã opositor-kuérape “oposición”. Década pukukue, umi organización ambiental oadverti omomýivo umi genes especie ojoajúva mombyry orekóta consecuencia noñeha'ãrõiva, ha'eháicha omoheñóivo “súper maleza” ohasáva ka'avo natural, térã omoingévo genes extranjeros ikatúva omoheñói huésped La posibilidad de mutaciones perjudiciales ADN de la especie. Avei ojepy'apy hikuái umi empresa oiporúgui ingeniería genética ohupyty haguã patente ha ocontrola organismo-kuéra.
Ko'ágã, Powell he'i ndohupytýiha mba'eveichagua pirapire directamente fuente industria-gui, ha oinsisti donación de fondos laboratorio-pe “ndaha'éi atado”. Jepénte, Brenda Jo McManama, organizadora peteî organización hérava “Red Ambiental Indígena”, ohechauka peteî acuerdo ary 2010 ome'êva Monsanto Fundación Castaña ha agencia socio Nueva York Ko capítulo oautorisa mokõi patente modificación genética. (Powell he'i umi aporte industria, oimehápe Monsanto, oime mbovyvéva 4% capital de trabajo total.) McManama osospecha Monsanto (ojoguáva Bayer 2018) ohekávo kañyháme ohupyty patente oipytyvõva ojehecháva futura iteración yvyramáta. Proyecto desinteresado rehegua. “Monsan ha’e opa mba’e ivaíva”, he’i francamente.
Powell he'i ovenséma patente oîva acuerdo 2010-pe, ha oikuaaukávo detalle yvyramáta orekóva literatura científica-pe, oasegura ndikatúiha ojepatenta yvyramáta. Péro haʼe ohechakuaa péicha ndoipeʼamoʼãiha opa mbaʼe oipyʼapýva. Ha’e he’i: “Aikuaa oĩtaha he’íva nde ha’eha peteĩ cebo añónte Monsanto-pe ĝuarã”. “Mba’e piko ikatu rejapo?, ndaipóri mba’eve ikatúva rejapo.”
Ojapóma cinco ary rupi, umi tendota Fundación Americana Castaña-gua omohu'ã ndikatúiha ohupyty hembipota hibridación rupive añoite, upévare oasepta programa de ingeniería genética Powell. Ko decisión omoheñói algunos desacuerdos. Marzo 2019 jave, presidente Capítulo Massachusetts-Rhode Island Fundación-gua, Lois Breault-Melican, orenunsia, ocita Proyecto Global de Ecología de la Justicia (Proyecto Global de Justicia), organización antiingeniería génica oñemopyendáva Buffalo-pe. Proyecto Ecología de Justicia) argumento rehegua; iména Denis Melican oheja avei pe junta. Dennis he’i chéve pe pareja ojepy’apyha particularmente umi castaña Powell-pegua ikatuha ohechauka ha’eha peteĩ “caballo de troya”, omopotĩva tape ambue yvyramáta comercial-pe ĝuarã ojesupercarga haĝua ingeniería genética rupive.
Susan Offutt, economista agrícola, oime presidente Comité Academia Nacional de Ciencias, Ingeniería y Medicina, omotenondéva investigación biotecnología forestal ary 2018. Omoañete proceso regulatorio gobierno ojesarekóva tema estrecho riesgo biológico, ha haimete araka'eve ndohechái preocupación social ampliada, ha'eháicha umi omopu'ãva umi activista anti-GMO. “¿Mba'e valor intrínseco orekóva ka'aguy?” oporandu, techapyrã ramo peteî problema, proceso noñesolucionái. "¿Oguerekópa ka'aguy mérito propio? ¿Roguerekópa obligación moral orekóva en cuenta péva jajapóvo decisión intervención?”.
La mayoría umi científico añe’ẽva’ekue ndive sa’i oreko razón ojepy’apy haĝua Powell yvyramátare, pe ka’aguy ohasa’asýgui daño mombyry ohóva: yvyra ñekytĩ, minería, desarrollo ha hetaiterei insecto ha mba’asy opa’ỹva ohundíva yvyramáta. Umíva apytépe, castaña marchita ojehechauka ha'eha Peteî ceremonia de apertura. “Akóinte roikuaauka umi organismo pyahu completo”, he'i Gary Lovett, ecólogo forestal Instituto de Ecosistema Cary, Millbrook, Nueva York-pe. “Pe impacto orekóva umi castaña modificada genéticamente tuicha michĩve”.
Donald Waller, ecólogo forestal nda’aréi ojejubilava’ekue Universidad de Wisconsin-Madison-gui, oho mombyryve. Ha’e he’i chéve: “Peteĩ parte-pe, adeslinea michĩmi equilibrio riesgo ha recompensa apytépe.Ambue lado-pe, asegínte aikytĩ che akã umi riesgo rehe”. Ko yvyramáta oñemoambuéva genéticamente ikatu omoî amenaza ka'aguýpe. Péro “pe páhina oĩva pe recompensa guýpe henyhẽte tinta”. He'i peteî castaña oresisti marchita amo ipahápe ogana ko ka'aguy oñorairõva. Umi hénte oikotevẽ esperanza. Umi hénte oikotevẽ símbolo. ”
Powell ningo ipyʼaguapy jepi, péro umi escéptico ingeniería genética rehegua ikatu omboryrýi chupe. Haʼe heʼi: “Haʼekuéra ndoguerekói sentido chéve g̃uarã”. “Haʼekuéra noñemopyendái pe siénsiape”. Umi ingeniero ojapo jave auto térã teléfono inteligente iporãvéva, avave noñe’ẽvaíri, upévare oikuaase mba’épa oĩ vai umi yvyramáta ojejapo porãvévare. “Kóva peteî tembiporu ikatúva oipytyvõ”, he'i Powell. "¿Mba'ére piko ere ndaikatuiha jaipuru ko tembiporu? Ikatu jaipuru peteĩ destornillador Phillips, ha katu ndaha'éi peteĩ destornillador normal, ha viceversa?"
Octubre ñepyrũmbýpe 2018, amoirũ Powell-pe peteĩ estación de campo suave-pe sur gotyo Siracusa-gui. Oha'ãrõ okakuaa futuro especie castaña americana. Ko tenda haimete nandi, ha ha’e peteĩ umi mbovymi tenda ojehejahápe okakuaa yvyramáta. Umi plantación yvate pino ha alerce, producto proyecto de investigación ymaite guive ojehejareíva, oñeinclina este gotyo, mombyry yvytu prevaleciente-gui, ome'ëva upe tendáre peteî sentimiento michîmi oporomondýiva.
Investigador Andrew Newhouse laboratorio Powell-pegua omba’apóma peteĩ yvyramáta iporãvévare umi científico-pe ĝuarã, peteĩ castaña ka’aguy Virginia sur gotyogua. Ko yvyramáta ijyvate 25 metro rupi ha okakuaa peteĩ castaña yvotyty oñemohendava’ekue aleatoriamente ojeréva peteĩ korapy ciervo rehegua ijyvatéva 10 pie. Pe vosa mbo’ehaópe oñeñapytĩkuri unos kuánto yvyra rakã rembe’ýpe. Newhouse omyesakã pe vosa plástico hyepypegua oĩha atrapado polen Darling 58-pe umi científico ojeruréva junio-pe, ha pe vosa de malla metálica okápegua omomombyrýkuri umi ardilla umi rebaba okakuaávagui. Ko configuración pukukue oime supervisión estricta Departamento de Agricultura Estados Unidos-gua; desregulación mboyve, ojeipe'ava'erã polen térã nueces yvyramáta orekóva genes genéticamente añadido korapýpe térã laboratorio investigador-pe.
Newhouse omanipula umi tijera de poda retráctil umi hakãre. Otira peteĩ soga reheve, pe cuchilla oñembyai ha pe vosa ho’a. Newhouse pya’e ova pe ambue rama oñembosa’yva’ekuépe ha ojapo jey pe proceso. Powell ombyaty umi vosa ho’ava’ekue ha omoĩ peteĩ vosa plástico tuichávape, omanehaháicha umi material biopeligroso.
Ojevy rire laboratorio-pe, Newhouse ha Hannah Pilkey omboyke pe vosa ha pya’e oguenohẽ nueces marrón umi rebaba verde-gui. Oñangareko hikuái ani haguã oike umi espina ipire rehe, ha'éva peteî peligro ocupacional investigación castaña-pe. Ymave ogusta chupekuéra opa umi nueces ivaliosoitéva oñemoambuéva genéticamente. Ko vuéltape, ipahápe oreko hikuái heta mbaʼe: mas de 1.000. “Opavave jajapo hína jeroky michĩ vy’apavẽ”, he’i Pirkey.
Upe asaje rire, Powell ogueraha umi castaña Neil Patterson oficina-pe, vestíbulo-pe. Ha’ékuri Pueblos Indígenas Ára (Columbus Ára), ha Patterson, Director Asistente Centro de Pueblos Indígenas y el Medio Ambiente ESF-pegua, ou ramoite peteî cuarto campus-gui, omotenondehápe peteî demostración hi’upyrã indígena-kuéra rehegua. Mokõi imemby ha isobrino oñembosarái computadora-pe oficina-pe. Maymáva ojepe’a ha ho’u nueces. “Ha’ekuéra hovy’imi gueteri”, he’i Powell ñembyasýpe.
Powell jopói ha’e heta mba’erã. Odistribui oikóvo semilla, oha'ãrõvo oiporu red Patterson oñotÿ haguã castaña área pyahúpe, ikatuhápe ohupyty polen modificado genéticamente mbovy arýpe. Avei oñemboja diplomacia castaño hábil-pe.
Patterson-pe oñekontratávo ESF-pe ary 2014-pe, oikuaa Powell oñeha’ãha yvyramáta ingeniería genética-pe, opytáva mbovymi kilómetro-nte Territorio Residente Nación Onondaga-gui. Ko ipahaguéva opyta kaʼaguýpe unos kuánto kilómetro sur gotyo Siracusa-gui. Patterson ohechakuaa osẽ porãramo pe proyecto, umi genes resistencia mba’asýpe amo ipahápe oikéta yvype ha ohasáta umi castaña hembýva ndive upépe, upéicha omoambuéta ka’aguy iñimportantetereíva Onodaga identidad-pe guarã. Avei ohendu umi jepy'apy omomýiva umi activista, ijapytépe oî comunidad indígena-gua, ombocháke haguã organismo genéticamente modificado ambue tendáre. Techapyrã, ary 2015-pe, tribu Yurok ombotove reserva OMG Norte de California-pe ojepy'apýgui posibilidad contaminación iñemitÿ ha pesca de salmón.
“Ahechakuaa péva oiko hague oréve ko’ápe, por lo menos roñemongetava’erã”, he’i chéve Patterson. Aty 2015 Agencia de Protección Ambiental omotenondéva ESF, Powell ome'ë peteî discurso oñeensaya porãva umi miembro pueblo indígena Nueva York-gua. Opa rire pe diskúrso, Patterson imanduʼa heta líder heʼi hague: “¡Ñañotỹ vaʼerã yvyramáta!”. Pe kyre’ỹ orekóva hikuái osorprende Patterson-pe. Haʼe heʼi: “Nahaʼarõi kuri upéva”.
Ha katu, umi ñemongeta upe rire ohechauka sa’i ijapytepekuéra imandu’a añeteha pe rol orekóvare pe castaña icultura tradicional-pe. Investigación de seguimiento Patterson he'i ichupe peteî época oikohápe disturbio social ha destrucción ecológica al mismo tiempo, gobierno estadounidense omoañetéva extenso plan de desmovilización ha asimilación forzada, ha oguahêma epidemia. Heta mba’éicha, okañy cultura castaña local upe tendáre. Patterson ohechakuaa avei tuicha idiferénteha umi mbaʼe opensáva ingeniería genética rehe. Fabricante de palos de lacrosse Onoda-gua Alfie Jacques oipotaiterei ojapo palos yvyra castaña-gui ha oipytyvõ proyecto. Ambue katu oimo’ã pe riesgo tuichaitereíha ha upévare oñemoĩ yvyramátare.
Patterson ontende ko'ã mokõi posición. Nda’aréi he’i chéve: “Ha’ete peteĩ celular ha che memby”. Ohechauka imemby ou jeýha hógape mbo'ehaógui, péva pandemia coronavirus rehe. "Peteî ára asẽmbaite; aime haguã en contacto, oaprende hikuái. Ambue árape, ha'ete, jajehekýi umi mba'égui". Ha katu heta áño ñomongeta Powell ndive omokangy pe escepticismo orekóva. Nda’aréi, oikuaa pe descendiente promedio 58 Darling yvyramáta ndoguerekomo’ãiha umi genes oñemoingéva, he’iséva umi castaña ka’aguy original osegíta okakuaa ka’aguýpe. Patterson he'i péva omboyke peteî problema tuicháva.
Ore visita aja octubre-pe, he’i chéve pe razón ndaikatuiha oipytyvõ plenamente pe proyecto GM-pe ha’e ndoikuaáigui Powell ojepy’apýpa umi tapicha ointeractuávare pe yvyramáta ndive térã pe yvyramáta ndive. “Ndaikuaái mba’épa oĩ chupe ĝuarã”, he’i Patterson, oinupãvo ijyva. He'i ikatúramo ojeguereko jey joaju yvypóra ha castaña apytépe, tekotevêha ojehupyty jey ko yvyramáta.
Upevarã he'i oîha plan oiporúvo umi nueces ome'êva'ekue ichupe Powell ojapo haguã pudín de castaña ha aceite. Oguerúta ko'ã tembi'u territorio Onondaga-pe ha oipepirûta gente-pe ojuhu jey haguã sabor yma guaréva. Haʼe heʼi: “Ahaʼarõ upéicha, haʼete voi remomaitei peteĩ ne amígo yma guarépe, tekotevẽnte rejupi pe ómnibuspe repyta haguégui pe última ves”.
Powell ohupyty peteî jopói 3,2 millones de dólares Fundación Mundial de Beneficio Templeton jasypoapýpe, péva opermitíta Powell-pe ohasa haguã ohóva umi organismo regulador ha ombotuichave enfoque investigación orekóva genética guive realidad real opavave reparación paisaje. Gobierno ome'ê ramo ichupe peteî jehovasa, Powell ha umi científico Fundación Americana de Castaña oñepyrûta oheja ipoty. Polen ha umi genes extra ojeipysóta térã ojecepilláta umi mba'yru oha'ãrõva ambue yvyramáta rehe, ha destino castaña modificada genéticamente ojedespliega independientemente ambiente experimental controlado-gui. Ñaimo'ãvo pe gen ikatuha oñemantene campo ha laboratorio-pe, péva ndojekuaái, ha oñemyasãi ka'aguýpe-péva ha'e peteî punto ecológico oipotáva umi científico pero umi radical okyhyjéva.
Oĩ rire peteĩ castaño oñembopiro’ýva, ikatúpa rejogua peteĩ? Heẽ, he’i Newhouse, upéva ha’ekuri pe plan. Oñeporandu investigador-kuérape káda semana araka'épa ojeguereko yvyramáta.
Ko mundo oikohápe Powell, Newhouse ha iñirũnguéra, ndahasýi ñañandu tetã tuichakue oha’arõha ijyvyramáta. Ha katu, jaguata mbykymi norte gotyo pe granja de investigación-gui Siracusa centro rupive ñanemomandu’a mba’éichapa oiko umi cambio pypuku tekoha ha sociedad-pe okañy guive umi castaña estadounidense. Chestnut Heights Drive opyta peteĩ táva michĩvape, nórte gotyo Siracusa-gui. Ha’e peteĩ tape residencial ordinario orekóva umi tape tuicháva, césped neto ha sapy’ánte yvyramáta michĩva decorativo ojeipysóva korapy renondépe. . Empresa yvyra rehegua noikotevêi ojerevivi jey haguã castaña. Okañymbaite pe economía agrícola autosuficiente oñemopyendáva castaña rehe. Haimete avave ndoguenohẽi umi nueces suave ha dulce umi rebaba hatãitereívagui. Ikatu la majoría umi hénte ndoikuaái voi ndaiporiha mbaʼeve ofaltáva pe kaʼaguýpe.
Apyta ha ajapo peteĩ cena de picnic Lago Onondaga ykére pe ceniza morotĩ tuicháva sombra guýpe. Pe yvyramáta oreko kuri umi perforador gris verde omimbipáva. Ahechakuaa umi yvykua ojapova’ekue umi mymbachu’i pe pirekuépe. Oñepyrũ operde hogue ha ikatu omano ha ho’a mbovymi áño rire. Aju haĝuánte ko’ápe che rógagui Maryland-pe, ahasa miles de ceniza omanóva che auto-pe, umi horquilla rakã nandi ojupíva tape rembe’ýpe.
Apalache-pe, pe empresa oikytĩ yvyramáta peteĩ área tuichavéva Bitlahua-gui ohupyty haĝua carbón iguýpe. Tetã carbón korasõ ojoaju tetã castaño yma guaréva korasõ ndive. Fundación Americana de Castaña omba’apo umi organización ndive oñotỹva yvyramáta umi mina de carbón ojehejareívape, ha ko’áĝa umi castaña okakuaa miles de hectárea yvy ojeafectáva desastre-gui. Ko'ã yvyramáta ha'e peteî parte añónte umi híbrido resistente blight bacteriano-pe, pero ikatu oiko sinónimo generación pyahu yvyramáta ikatúva peteî ára ocompeti umi gigante ka'aguy yma guaréva ndive.
Jasypokõi ohasávape, concentración dióxido de carbono atmósfera-pe ohupyty 414,8 parte por millón peteîha jey. Ambue yvyramátaicha, pe peso ndaha'éiva y rehegua umi castaña americana ha'e amo la mitad carbono-gui. Sa’i mba’e ikatúva reñotỹ peteĩ yvy pehẽnguépe ikatu ogueraha pya’eve carbono yvytúgui peteĩ castaña okakuaávagui. Péva reheve, peteĩ artículo osẽva’ekue Wall Street Journal-pe ambue arýpe opropone: “Jaguereko ambue granja de castaña”.
Aravo oñemondo haguã: Jan-16-2021